Pri požičiavaní Grécku dnes v skutočnosti ide o pomoc zahraničným bankám, najmä nemeckým, ktoré zainvestovali požičkami Grécku. No a v prípade aký nastal, že Grécko už nieje schopné splácať záväzky pod ťarchou zadĺženia to pre tieto banky znamená stratové investovanie. Je to nepríjemná situácia pre tieto banky a pre ne by bolo najlepšie keby si Grécko požičalo niekde inde (napr. v eurovale, od MMF a pod.) a pôžičky čo najskôr splatilo im. Bankám je jedno, že Grécko sa tak zadĺži ešte viac, oni chcú mať svoje investície vrátené a najlepšie aj s dohodnutým úrokom. Ak by si už Grécko viac nepožičalo, banky by si museli priznať straty a podľa objemu investícií do Grécka by niektoré aj skrachovali.
Dnes sa už verejne hovorí o tom, že požička Grécku vlastne ide na splatenie pohľadávok zahraničných bánk. Dokonca sa to často prezentuje tak, že keby skrachovali nemecké banky, beda aj nám Slovákom, veď my sme velmi silno naviazaní na nemeckú ekonomiku a keď skrachuje časť jej bankového sektora, zamáva to s nami tak, že sa z toho nespamätáme.
Naskytá sa otázka, ako može Slovensku pomôcť taká nemecká banka, ktorú musí samo Slovensko zadotovať cez stratovú požičku Grécku a to už je jedno či priamo (to sme našťastie odmietli ako jedniní z eurozóny), alebo z eurovalov? Ako može Slovensku pomocť, taká hlúpa banka, ktorá skrachuje len preto, že investovala do Grécka nadmerným podielom vlastných aktív voči riziku, ktoré ju tam čakalo? Ako može Slovensku pomocť tak nenažraná banka s príchuťou úžery, ktorá vo vidine väčších získov so stále rastúcimi úrokmi gréckych dlhopisov kľudne požičiavala ďalšie peniaze Grécku a tak prispela k neúnosnej miere jeho zadĺženia?
No taká banka pomôže iba tak, že skrachuje, čo si v konečnom dôsledku žiada aj samotný trh.
Ak zbankrotuje hlúpe Grécko, lebo inak sa nedá nazvať hospodárenie s jeho verejnými financiami, tak je v poriadku, že s ním zbankrotujú aj niektorí jeho veritelia, aspoň tí najhlúpejší, ktorí ho k tomu bankrotu vlastne aj naviedli.
